Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Skačany - okres PartizánskeHľadať
 
 

Kostol sv. Juraja

Základy zaniknutého románskeho Kostola sv. Juraja - národná kultúrna pamiatka

Prvý skačiansky kostol stál na miernej vyvýšenine na východnej strane extravilánu obce Skačany, východne od dnešného cintorína v polohe Hôrka, tiež Farské. Južne od lokality cca 300 m stojí baroková Kaplnka sv. Barbory z r. 1731.

V kánonických vizitáciách sa o ňom píše:
„V tomto dekanáte sotva ktorý kostol je starší od tohto. Neznámy je staviteľ tohto kostola. Isté však je, že bol postavený v 13. storočí, lebo na oblúku v sakristii je tento nápis: Postavený bol v roku 1280, zväčšený v r. 1667. Obnovený v r. 1732, vybielený v r. 1766.
Kostol bol postavený v románskom slohu. Zasvätený je k úcte Všetkých svätých. Patrónom je sv. Juraj. Vchod do kostola je obrátený smerom na západ, hlavný oltár na východ. Samotný kostol je vo svätyni aj v lodi uzavretý klenbou, vydláždený škridľou, zosilnený železným pletivom, osvetlený piatimi oknami. Na pravej strane u päty svätyne je postavená kazateľnica z dreva. Na chóre je organ. Hlavný oltár – oltárny stôl je z kameňa, pred oltárom sú tri schody. Nad oltárom uprostred sú vyobrazenia Najsv. Trojice – Boha Otca, Boha Syna a Ducha Svätého, Blahoslavenej Bohorodičky a Všetkých Svätých v umeleckom prevedení. Na pravej strane sú štyri sošky: sv. Petra, sv. Mikuláša, sv. Jozefa a anjela strážcu; na ľavej strane soška sv. Barbory, sv. Ladislava a sv. Juraja ako prebodáva draka. Na samom vrchu uprostred je soška Sedembolestnej Panny Márie, sv. Kataríny a sv. Štefana, uhorského kráľa. Bohostánok farby čierneho odtieňa je vyhĺbený v stene. Bočný oltár je postavený v chrámovej lodi na pravom boku na strane evanjelia. V strede je socha Panny Márie, po boku soška sv. Kataríny a sv. Alžbety, sv. Petra a sv. Michala. Na samom vrchu oltára sú tri sošky: sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona a sv. Bernarda. Druhý bočný oltár je postavený na ľavej strane. Uprostred je socha Panny Márie s dieťaťom. Hlavnú sochu obklopujú z každej strany 4 obrazy: z jednej strany sv. Kataríny, sv. Doroty a sv. Barbory, sv. Margity a obraz dvanástich apoštolov, z druhej strany obrazy sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Ladislava a sv. Dominika. Na samom vrchu oltára je socha sv. Juraja s drakom.“ V kostole sa nachádzala krstiteľnica, kazateľnica a dve spovednice. Sakristia bola celá murovaná. Zvonica (veža) bola od základu murovaná. Vo veži boli dva zvony: väčší z r. 1788, druhý menší s nápisom: „Gratia Dei salvati sumus. A. 1610. (Milosťou Božou sme boli zachránení r .1610.)“ Krypta bola vybudovaná na konci svätyne na náklady vdp. Michala Štefkoviča. Za pochovanie v krypte sa platilo 8 zlatých rímskych. Pri kostole sa nachádzal cintorín ohradený kamenným plotom. Vstupovalo sa do neho bránou, ktorá sa dala zatvárať. Uprostred cintorína na južnej strane bola kostnica (márnica) z dreva. Pochovávalo sa do neho až do r. 1782. Vtedy bol zriadený nový cintorín na mieste, kde je až dodnes. Naposledy sa Kostol sv. Juraja spomína v kánonickej vizitácii z r. 1798-1803, príčiny jeho zániku nie sú známe. Predpokladá sa, že bol rozobraný a stavebný materiál použitý na výstavbu nového kostola v strede obce. Lokalita kostola je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok a jej vlastníkom je obec. 9. augusta 2004 sa na tomto mieste začal archeologický výskum.

 

Výsledky archeologického a architektonicko – historického výskumu


Výskum sa sústredil najmä na vyhodnotenie pôdorysného vývoja objektu. Sondáž za účelom zistenia nálezov hmotnej kultúry – priľahlého cintorína, hroby a pod. bude uskutočnená v ďalších etapách výskumu. Najstaršou zistenou etapou v stavebnom vývoji objektu je románska etapa: jednolodie s podkovitou apsidou. Zrejme ešte v románskom období dochádza po zrútení západnej strany lode k jej rozšíreniu o emporovú prístavbu. Treťou zistenou etapou výstavby kostola je stredoveká severná prístavba sakristie. Pôvodná románska loď bola v ďalšej stavebnej etape rozšírená smerom na juh a východ, čím vznikla nová priestranná loď s pravouhlým uzáverom svätyne. Skutočnosť, že obec vzrástla v 15. storočí na význame a majetkovom zázemí naznačuje, že toto rozšírenie kostola bolo realizované najneskôr v priebehu 15. storočia. Ďalší stavebný vývoj sa orientoval južne a západne neskororenesančnou prestavbou objektu. V tomto období bola po zrušení stredovekej pristavaná nová renesančná sakristia spomínaná aj v Gusztiniho vizitácii. V rámci ďalšej stavebnej etapy došlo k obnove neskororenesančného kostola a aj k jeho pôdorysnému rozšíreniu západným smerom, kde bola pristavaná rozsiahla predsieň a v rámci interiéru kostolnej lode a svätyne došlo k plošnému predláždeniu novou dlažbou zo štiepaného pieskovca a tehly, táto prestavba je datovaná podľa údajov vo vizitácii do r. 1732. Počas výskumu boli získané aj drobné predmety nájdené v sekundárnych polohách, v zásypoch stavebných torz architektúry kostola sv. Juraja dokumentujúce určité časové úseky pamiatky: Medený grajciar Františka II. (1792 – 1835) – averz hlava panovníka a kruhopis, reverz dvojhlavý orol, po stranách letopočet 1800, oválny mosadzný medailón, fragment vitráže, úlomok fajky, úlomok nôžky skleneného pohára, úlomok hlinenej plastiky, keramický materiál – fragmenty z jednoduchých hrncovitých nádob a zdobených mís, nález renesančnej kachlice zdobený rastlinným ornamentom členeným oblúkovitými rebrami, množstvo úlomkov tenkostenného tabuľového skla, klince a iné drobné predmety rôzneho použitia. Zistený dlhodobý vývoj kultúrnej pamiatky odráža progresívny vývoj obce a majetku cirkvi a neskôr významného centra jedného z domínií nitrianskeho biskupstva. Doteraz iba z písomných prameňov známa približná podoba kostola bola objasnená konkrétnym pôdorysným vývojom, pričom sprievodný nálezový materiál dokladá nielen vývoj pamiatky od stredoveku do 1. polovice 18. storočia, ale aj jej bohatú architektonickú výzdobu.


 

dnes je: 17.7.2019

meniny má: Bohuslav

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka